Deň na červeno
Narodeniny dcéry a nadšené plánovanie ďalšej prístavby domu,
na ktorú si muž požičal po minuloročnom lete, spôsobila,
že mal muž ukážkovú negativisticko-vytesňovaco-obviňovaciu ,,pohodu,,.
A dcéry, keď som jej blahoželala,
som sa nemohla ani dotknúť, objať už vôbec nie,
niečo mi zahučala a niečo ako kritiku vzniesla aj na moju
materskú hlavu, tak mi treba!
Aspoň psy si deň užili až do úplného zablatenia na
výšľape na Medené Hámre.
Deň na červeno.
Sýkorky som si vytiahla z krabice až po sviatkoch,
pekne na červeno sa stretli
s ,,vyplakanými,, kvetinami a darovaným prestieraním.
Pri venčení psov mi ešte zablikalo na červeno v hlave pri slove ,,potreby,, z kritického komentáru anonyma…
Anonym mi zadefinoval lásku okrem iného,
ako napĺnanie potrieb toho druhého…
Isto mal starosť o mňa,
pretože autista nemôže naplniť potreby partnera:
nevníma ich, nerozlíši ich, nemôže sa dávať vo vzťahu,
blízky kontakt ho smeruje od partnera skryť sa do seba,
nie na prehĺbenie vzťahu.
Anonym zrejme toto myslel ako ,,egoizmom zúžený pohľad,,:
egoizmom som to ale nesmela nazývať,
tušila som, že môjmu mužovi niečo je,
Božie milosrdenstvo umožnilo, aby som ho mohla prijímať,
sviatostné manželstvo, aby som mu bola verná,
charizma poznania, aby sa náš vzťah prehlboval a
napokon vzdávanie sa svojich potrieb, seba, svojho sveta a
spolu so spiritualitou blahoslavenej Márie Celesty Crostarosy,
mi pomohlo prežívať úplne celej v autistickom svete a
snáď aj milovať, aj keď moji o tom asi nevedia…
Odborníkmi, a napokon aj kňazom z kontemplatívneho kláštora,
mi bola moja cesta po desiatkach rokoch potvrdená a odobrená.
