Milo nebol v piatok doma.
Najprv bol na oslave kamaráta z autistického centra,
potom ešte robil jednému kamarátovi ,,bútľavú vŕbu,,
a v sobotu bol zase na oslave parťáka z ,,minulých životov,,.
No a nedeľu mal duchovnú aj s obedom vo svojom spoločku.
Zdá sa, že budeme v rodine odžívať jeho vzťahy pekne pospolu.
Všetko nám vždy vyrozpráva už od dverí,
neprestáva hovoriť ani na záchode,
ani spoza skrine u seba v izbe, keď si odkladá šaty.
Sprudka pomení svoj život podľa posledného ,,respondenta,,.
,,Páli za sebou mosty a odchádza v diaľ,, s tým, s kým je naposledy.
Robil nám to už ako malý.
Keď od nás niekto odchádzal, poberal sa aj on.
Všetko ,,nahadzovať,, späť odznova,
za nesúhlasného chrčania a vrčania.
Ak pes nezalezie pod naše schody včas, aj jemu sa ujde.
Hovorím s ním, súznim, prežívam, modlím.
Milovu deštrukciu zastavujeme na sebe, ja aj Boh,
nedokoná sa a nezničí nás.
Sám si vybehne do kláštora k Tešiteľom.
Tak by som chcela vyjadriť slovami náš vnútorný život,
je v tom to iné, jedinečné aj to moje.
3v1.
Som svedok.
Radosť a život mám zo všetkého pokroku.
Nad vnútorným životom krútia hlavami aj odborníci, vraj nemožné.
Milo si sám vyhľadá spoje a sám cestuje,
do školy sa tiež už pripravuje sám, aj na prax, v škole ho chvália,
brigádu u ombudsmanky zvláda a vybavuje si už ďalšiu,
všetko s kaučkou.
Asi bude asistovať deťom na domováckom pobyte a
na letný pobyt s autistami chystá projekt a už teraz žobroní
(chrčí a vrčí),
aby si mohol zobrať nový počítač.
Náš spoločenský autista a roztlieskavač našich životov!
