Ani neviem ako a leto pretieklo sťa voda v potoku a ja som až teraz natrafila na jeden zabudnutý príspevok. Aj keď sezóna jahôd a marhúľ je už za nami, možno vám to príde vhod na budúci rok.
Mám rada nedeľné spomalené rána, ku ktorým neodmysliteľne patrí kávička, croissant a dobrý džemík. Počas zimných mesiacov, keď je vonku treskúci mráz, hneď ako otvorím pohárik s džemom, prenesiem sa do teplých slnečných dní , keď som tieto chutné dobroty zavárala. Každoročne zvyknem pri bežnom zaváraní vyskúšať aj niečo špeciálne tzv. „limitovanú edíciu“ :-). Pri tohtoročnom spracovaní marhúľ som vyskúšala recept na dvojfarebný džem a bazovo-marhuľové želé.
Dvojfarebný jahodov-marhuľový džem:
Na prípravu marhuľovej vrstvy vložíme 400 g marhúľ do hrnca a pomocou ponorného mixéra čiastočne rozmixujeme. Pridáme 100 ml 100 % pomarančový džús a 250 g želírovací cukor, dobre premiešame. Za stáleho miešania privediem do varu a aspoň 5 minút povaríme. Naplníme poháre do polovice a necháme 15 minút stuhnúť.
Na prípravu jahodovej vrstvy som použila zásoby jahôd z mraziaka, asi 500 g. Nechala som ich čiastočne rozmraziť, potom som ich rozmixovala ponorným mixérom, pridala dreň z vanilkového lusku, 250 g želírovací cukor a dobre premiešala. Za stáleho miešania privedieme k varu a povaríme asi 5 minút. Opatrne nalejeme na marhuľovú vrstvu.
Poháre som neobracala hore dnom, aby sa džem nepremiešal. Ale pre istotu som ho pár minút sterilizovala.
Bazovo-marhuľové želé:
Na prípravu želé vložíme 250 g nadrobno nakrájaných marhúľ do hrnca. Pridáme 300 ml bazový sirup (najlepšie domáci), 450 ml 100 % pomarančový džús a 10 g prírodný pektín zmiešaný s 2 PL cukru. Za stáleho miešania 1 minútu dôkladne povaríme. Pridáme asi 200 g cukru (podľa sladkosti sirupu), privedieme do varu a povaríme ešte aspoň 5 minút. Hneď plníme do pohárov, uzavrieme a obrátime hore dnom a asi 5 minút necháme stáť na viečku. Poháre počas tuhnutia niekoľkokrát obrátime, aby sa kúsky marhúľ rovnomerne rozmiestnili.
Tento rok bola úroda ovocia naozaj bohatá. Naša špajza je nabitá zaváraninami na prasknutie. Zima môže prísť :-).
Občas počujem otázku, či sa vôbec oplatí zavárať doma, keďže prakticky po celý rok sa dá všetko kúpiť v obchode. Asi ťažko nájsť jednoznačnú odpoveď, pretože všetko má svoje „za“ aj „proti“. Najdôležitejším mojim argumentom „za“ je fakt, že keď si zaváraninu pripravím sama, mám istotu , čo v nej skutočne je a v akej kvalite. Ale tiež je pravda, že ak nemáme vlastný ovocný sad a musíme ovocie kupovať, konečný produkt môže finančne výjsť drahšie ako v obchode. A samozrejme čas…to je tiež nezanedbateľný faktor „proti“.
Čo si o domácom zaváraní myslíte vy? Zavárate alebo kupujete?
