Na voľné sviatočné dni som sa veľmi tešila . Mali sme kopec plánov na výlety a túry, ale ako to zvyčajne býva človek mieni…osud mení. Nakoniec sme si naplno užili len piatok. Po ceste do Vysokých Tatier sme odbočili na Pieniny a potom ešte na poľskú stranu ku romantickému hradu Niedzica na brehu Czorsztyńskieho jazera. Je to naozaj čarokrásne miesto, ktoré ponúka turistom hlavne v letnej sezóne množstvo atrakcií.
V lete po vodnej nádrži premávajú výletné lode , dá sa tu člnkovať a na neďalekej pláži aj vykúpať.
Ďalšou našou zastávkou bol Červený Kláštor. K tomuto goralskému kraju mám silný citový vzťah, pretože Pieniny sú rodiskom môjho otca a vždy sa tu cítim tak trochu doma. Je to miesto, kde sa rodili, žili a pracovali moji predkovia a čím som staršia tým viac to preciťujem . O goraloch sa hovorí, že sú tvrdí telom, ale mäkkí srdcom. A presne taká je aj príroda, ktorá obklopuje tento nádherný kraj.
Majestátne Tri koruny. Výstup je trošku namáhavejší, ale odmenou je prenádherný pohľad z vyhliadky na Okraglici. Z tohto miesta sa podľa legendy pokúšal vzlietnuť na svojom lietajúcom stroji aj povestný mních Cyprián, ktorý žil v Červenom kláštore. Venoval sa hlavne liečiteľstvu , bylinkám a zostavil unikátny herbár, ktorý predstavuje európsku raritu. Jeho lekáreň, ktorú si zriadil v priestoroch kláštora, bola na tú dobu veľmi pokroková a stala sa známou široko ďaleko.
Rieka Dunajec v lete ponúka nezabudnuteľný zážitok splav na pltiach.
A toto sú už zábery z Vysokých Tatier,na ktoré som ešte ako-tak mala chuť a energiu, pretože od piatka večera ma začali kváriť vysoké teploty a pridal sa aj silný kašeľ. Vyskúšala som všetko možné …od zázvorového čaju s medom až po tatrancami vraj osvedčený recept borovičku s horcom :-). Nič nepomáhalo a nakoniec som skončila na pohotovosti v Poprade s diagnózou akútny zápal priedušiek . Zbytok voľných dní som si do sýtosti užila už len hotelovú izbu :-(.
Nuž smola, ale stávajú sa aj horšie veci v živote.
Dúfam, že vy ste prežili sviatky bez chorôb a podobných neduhov.
