Apoštolát zmareného
Včera u pani ombudsmanky a večer pokoj v duši.
Skoro rok bolo všetko akoby zmarené.
Neotrasiteľná ústavná štruktúra
(ja roztrasená ,,neempatická,, kreatúra).
Nič nové, len môj čierny chlebík, ktorý požívam
(osamote, v inakosti, pospiatky).
Stratila som dôveru, nielen na blogu.
Znaky nepožehnania (právom ľud opúšťa).
Môj čierny chlebík.
Ležala som síce v prachu, ale v skutočnosti to bolo úplne inak
(bola som menej, ako zrnko prachu).
Môj (donebavolajúci) čierny chlebík.
Menejakozrnkoprachu je znakom pre Boha
(neprechádzať bez zastavenia).
Pozvanie, aby vstúpil
(,,Prídeme k tebe Traja a budeme u teba prebývať,,).
Teraz viem na koho myslí, viem po kom žízni ...
